Lux
Lux je dominantné monoteistické náboženstvo Eldorie. Verí v jediného boha menom Lux, ktorý je chápaný ako čisté svetlo, poriadok a dokonalá čistota duše. Všetko, čo je mimo jeho svetla, je označované ako tieň, skazenosť alebo omyl stvorenia.
Podľa učenia Luxtharie sú ľudia jedinou rasou, ktorú Lux skutočne chcel. Ľudská duša je iskra jeho svetla a preto majú ľudia povinnosť očistiť svet od nečistoty. Elfovia, trpaslíci, orkovia, miešanci a ostatné rasy sú v doktríne popisovaní ako zvrátené vetvy stvorenia, ktoré vznikli tam, kde sa svetlo dotklo tieňa a skreslilo sa.
Magia je v luxthariánskej viere považovaná za nebezpečný zásah do svetla. Magia, ktorá nie je pod priamou kontrolou cirkvi, je chápaná ako kradnutie moci a otvorená brána temným silám. Dovolená je iba takzvaná svetelná alebo svätá magia, ktorú používajú kňazi a paladini v mene Luxa. Svetskí magovia a nezávislé magické rády sú videní ako smrteľná hrozba poriadku.
Príbeh vzniku viery je spojený s mužom menom Dominik. V čase veľkých nepokojov, zlého počasia, hladomoru a vojen na juhu východného kontinentu vraj Dominik uvidel stĺp žiary, ktorý prenikol zamračenou oblohou. V tomto svetle k nemu prehovoril hlas, ktorý sa predstavil ako Lux. Ukázal mu videnia sveta zničeného miešaním rás, nekontrolovanou magiou a neverou. Potom mu ukázal obraz, v ktorom stoja ľudia jednotní pod jedným svetlom, bez mágov a bez iných rás.
Dominik uveril, že len poslušnosť Luxovi môže zachrániť svet pred úplným pádom. Vrátil sa do svojej osady a začal kázať, že ľudia sú vyvolení, že musia zostať čistou rasou a že magia a neľudské rasy sú koreňom skazy. Jeho posolstvo našlo odozvu medzi chudobnými a vydesenými ľuďmi, ktorí hľadali vysvetlenie utrpenia aj nádej. Na mieste zjavenia vznikla osada a neskôr mesto Sanctus Dominus, ktoré sa stalo svätým centrom novej viery.
Z Dominikových kázní a videní vznikla svätá kniha Lumen Dominici. Obsahuje príbeh stvorenia, v ktorom je Lux prvým svetlom, ktoré zapálilo poriadok uprostred chaosu, opisuje Dominikov život a zjavenia, prvé zákony čistoty a neskôr aj príbehy svätých výprav a mučeníkov. Z tejto knihy cirkev odvádza základné princípy. Len Lux je pravé svetlo. Len ľudia sú jeho národ. Miešanie krvi je hriech, ktorý poškvrňuje celé rody. Magia mimo cirkvi je zločin proti poriadku. Neľudské rasy sú tolerované len ako nástroje alebo dočasná pracovná sila, no ich prirodzený koniec má byť vytesnenie alebo zánik.
Konečným cieľom Luxtharie je takzvaná Veľká očista. Ideálna budúcnosť podľa doktríny vyzerá tak, že svet bude tvoriť jeden zjednotený ľudský národ verný Luxovi, bez iných rás, bez nezávislej magie a bez iných bohov. Všetko, čo tejto vízii prekáža, môže byť odstránené zákonom aj násilím a považuje sa to za svätú povinnosť.
Structure
Luxtharia má prísne hierarchickú a centralizovanú organizáciu, v ktorej sa duchovná a svetská moc prelínajú. Na jej vrchole stojí Pontifex Magnus, najvyšší predstaviteľ viery a zároveň vládca teokratického štátu Luxtharia. Je považovaný za hlavný nástroj Luxovej vôle na zemi a jeho rozhodnutia sú záväzné vo veciach viery aj politiky.
Pod Pontifexom pôsobí rada vysokých duchovných, často nazývaná rada svetla. Táto rada dohliada na čistotu doktríny, schvaľuje nové zákony viery, vyhlasuje sväté vojny, potvrdzuje vyšších biskupov a rozhoduje o exkomunikácii vládcov alebo celých oblastí.
Nižšiu cirkevnú štruktúru tvoria arcbiskupi, biskupi, kňazi a diakoni. Spravujú jednotlivé provincie, mestá a dediny, vedú bohoslužby, vyberajú desiatky, zapisujú rodiny veriacich a dozerajú na dodržiavanie náboženských aj morálnych predpisov. V mnohých mestách sú cirkevné súdy rovnako dôležité alebo dôležitejšie než svetské.
Samostatnú a obávanú zložku tvorí Inkvizícia. Inkvizítori majú právomoc vyšetrovať herézu, loviť magov, odhaľovať tajné elfské a trpasličie komunity a rozbíjať odbojné skupiny vo vnútri aj mimo Luxtharie. Ich postupy sú tvrdé a často tajné. Mnohé mestá poznajú inkvizíciu skôr podľa strachu než podľa tváre konkrétnych členov.
Popri klasickej cirkevnej hierarchii existujú rytierke a mníšske rády. Rytieri svetla sú paladini a bojovníci, ktorí skladajú prísahu Luxovi aj cirkvi a slúžia ako elitné vojenské jednotky. Vedia používať svätú magiu a vedú krížové výpravy. Mníšske rády zahŕňajú učencov, pisárov, učiteľov a putujúcich kázateľov, ktorí šíria vieru medzi chudobou, vojakmi a v pohraničných oblastiach.
V krajinách, kde Luxtharia nevládne priamo, pracuje cirkev cez sieť chrámov, rádov a bratstiev. Snaží sa prenikať do šľachty, obchodníckych rodov a armády, aby si dlhodobo budovala vplyv. V niektorých mestách pôsobí skryto, v iných otvorene ako vážna mocenská sila.
Public Agenda
Navonok Luxtharia tvrdí, že jej hlavným poslaním je priniesť svetu poriadok, čistotu a ochranu pred temnými silami.
Každá oficiálna kázeň zdôrazňuje, že ľudstvo je ohrozené chaosom, magiou a skazenými rasami a že len pod vedením Luxa môže prežiť a rozkvitnúť.
V praxi je verejným programom cirkvi zjednotenie všetkých ľudí pod jednou vierou a jedným náboženským vedením.
Všetky ostatné náboženstvá sa opisujú ako omyl, dočasná etapa alebo priamo ako klam nepriateľských bytostí.
Tolerancia je pripustená len do tej miery, kým slúži ako most k neskoršej konverzii. Ďalším deklarovaným cieľom je očista sveta od nebezpečnej magie.
Cirkev sa snaží zakázať alebo získať pod kontrolu všetky formy mágii, ktoré nespadajú pod jej vedenie. Svetskí magovia, čarodejníci, druidi a čarodejnice sú vykresľovaní ako nezodpovední a nebezpeční.
V ideálnom stave má byť každá magia buď svätá, alebo nelegálna. Rasová doktrína Luxtharie je tiež súčasťou verejnej agendy.
Ostatné rasy sú v kázňach zobrazované ako skazené, vierolomné alebo prirodzene neschopné prijať skutočné svetlo.
Cirkev otvorene podporuje zákony, ktoré obmedzujú práva neľudských rás, znemožňujú miešané manželstvá a dovoľujú ich vyháňanie či zotročovanie.
V oblasti politiky cirkev prosadzuje model, v ktorom svetská moc slúži viere.
V krajinách, kde má silný vplyv, tlačí na panovníkov, aby sa verejne podriadili Luxovi. Tam, kde je odpor silný, využíva misie, propagandu, hospodárske väzby a v krajnom prípade aj sväté vojny.
Demography and Population
Luxtharia je náboženstvo, ktoré je veľmi úzko späté s ľudskou identitou.
Väčšina veriacich sú ľudia a samotná doktrína tvrdí, že len ľudia môžu byť plnohodnotnými nositeľmi Luxovho svetla.
V luxtharskom jadre teokracie je obyvateľstvo prakticky úplne ľudské. Neľudské rasy v priamom území Luxtharie sú zriedkavé a väčšinou v pozícii otrokov, nevoľníkov alebo ilegálnych komunít.
Elfovia a trpaslíci, ktorí tu ešte žijú, sú často skrytí alebo formálne prehlásení za služobníkov cirkvi bez plných práv.
Miešanci sú považovaní za hanbu a často sú objektom perzekúcií alebo nútených opatrení.
V krajinách, kde má Luxtharia silný náboženský, ale nie absolútny politický vplyv, je obraz rôznorodejší.
Vo Valtorii existuje veľký počet ľudí, ktorí boli vychovaní v luxtharskej viere, ale ich pohľad na iné rasy je zmiernený historickou spoluprácou proti orkom.
Vo Valrunde tvoria luxthariáni veľkú časť pracujúcej populácie, pričom trpaslíci často ostávajú vo vlastných tradíciách.
Z demografického hľadiska sa viera šíri predovšetkým prostredníctvom rodiny a spoločenského tlaku.
V Luxtharia jadre je viera prakticky povinná. V iných oblastiach je viera udržiavaná cez misie, školy, sobáše a obchodné väzby.
Territories
Priame územie Luxtharie tvorí južná časť kontinentu, kde sa nachádza Sanctus Dominus a širší komplex hlavného teokratického centra.
V týchto krajinách je cirkev zároveň vládou a jej zákony majú platnosť štátneho práva.
Okrem vlastného jadra si Luxtharia nárokuje aj duchovnú autoritu nad niektorými mestami a regiónmi Valtorie, ktoré boli v minulosti súčasťou jej výprav.
V týchto oblastiach stoja staré chrámy, kláštory a pevnosti, ktoré pripomínajú obdobie, keď bola Valtoria pod priamou kontrolou svetla.
Vplyv viery siaha aj do Valrundu, kde cirkev vlastní chrámy, kláštory a majetky.
Tieto miesta slúžia ako centrá náboženského života a zároveň ako uzly, cez ktoré sa prenášajú myšlienky a politické vplyvy.
Hoci Valrund je republikou, luxtharske štruktúry majú stále silnú prítomnosť v spoločnosti.
Mimo týchto hlavných oblastí má Luxtharia misijné stanice a jednotlivé chrámy v rôznych prístavných mestách a obchodných centrách východného kontinentu.
V týchto mestách často žijú zmiešané komunity veriacich a neveriacich a cirkev sa tam snaží postupne rozširovať svoj dosah.
V elfskom Eryndelli a v trpasličích horských ríšach nemá Luxtharia formálnu územnú kontrolu.
Tieto oblasti sú cirkvou označované ako neprístupné hniezda kacírstva alebo tvrdohlavého odporu.
Napriek tomu sa nájdu jednotlivci, ktorí sa pokúšajú vieru šíriť aj tam, často s veľkým osobným rizikom.
Military
Luxtharia má vlastné ozbrojené sily, ktoré sú v jadre teokracie neoddeliteľnou súčasťou cirkevnej moci. Najprestížnejšími jednotkami sú rytieri svetla, paladini, ktorí skladajú prísahu Luxovi. Títo bojovníci sú považovaní za živé nástroje božieho súdu. Sú nasadzovaní v svätých výpravách, pri potláčaní povstaní a pri ochrane dôležitých svätýň.
Popri rytieroch existujú aj bežné pešie a jazdecké jednotky, ktoré tvoria luxtharské légie. Títo vojaci sú často silno ovplyvnení náboženskou propagandou a veria, že bojujú za čistotu sveta. V bojových výpravách sú vedení kňazmi, ktorí pred bitkou udeľujú požehnania a po nej vykladajú výsledok ako prejav božej vôle.
Inkvizícia má vlastné ozbrojené zložky, ktoré pôsobia v menších skupinách. Ich úlohou je lov konkrétnych cieľov, ako sú magovia, heretickí kňazi, skryté elfské komunity alebo protivládni kazatelia. Tieto jednotky sú často lepšie vycvičené v boji v mestách, v noci a v zložitom teréne.
V krajinách, kde Luxtharia nemá priamu štátnu moc, sa jej vojenská sila prejavuje skôr nepriamo. Rytierke rády majú vlastné pevnosti a cvičiská, z ktorých môžu v prípade potreby podporiť niektorú stranu konfliktu. Tlak na panovníkov a republiku môže byť vedený aj cez hrozbu, že luxtharske rády prestanú chrániť určité hranice alebo obchodné trasy.
Historicky sa luxtharské armády podieľali na dobývaní územia dnešnej Valtorie, na potláčaní elfského a trpasličieho odporu a na obrane pred orkskou invaziou, pokiaľ to zodpovedalo ich vlastným cieľom. Po oddelení Valtorie a Valrundu sa ich priama účasť v týchto regiónoch zmenšila, ale vojenské rády tam ostali ako nástroj vplyvu.
Foreign Relations
Vzťahy Luxtharie s Valtoriou sú poznačené minulosťou. Luxtharia vníma Valtoriu ako územie, ktoré jej kedysi patrilo duchovne aj politicky a ktoré sa od nej odvrátilo po orkskej vojne a spojenectve ľudí s elfmi a trpaslíkmi. Oficiálna rétorika hovorí o bludnej dcére, ktorá sa raz vráti k Svetlu. Prakticky to znamená snahu o ovplyvňovanie valtorskej politiky cez veriacich, šľachtu a obchodné väzby.
Vzťah k Valrundu je komplikovaný. Na jednej strane je Valrund dôležitým obchodným partnerom, na druhej strane ide o republiku, ktorá otvorene stavia svetskú moc nad cirkevnú. Luxtharia otvorene kritizuje niektoré aspekty valrundského priemyslu, technického rozvoja a spoluprácu s trpasličími majstrami, ale zároveň využíva bohatstvo a vojenskú silu Valrundu, keď je to výhodné.
Vo vzťahu k elfskému Eryndellu je postoj Luxtharie takmer výlučne nepriateľský. Elfovia sú v kánone zobrazení ako starobylí zradcovia svetla, ktorí odmietli prijať pravého boha a ukryli sa v lese. Oficiálne luxtharské texty často opisujú Eryndell ako živú ranu na tele sveta, ktorú treba raz a navždy uzavrieť.
Khaz'Thorin na severe je pre Luxthariu zároveň problémom aj potrebou. Trpaslíci odmietajú prijať Luxa ako najvyššieho boha a držia sa vlastných tradícií a božstiev. Zároveň sú však kľúčovými obchodnými partnermi v oblasti kovov a zbraní. To vytvára paradoxný stav, v ktorom sú na jednej strane kázaní ako zatvrdnutí neveriaci a na druhej strane tolerovaní tam, kde prinášajú zisk.
Vzťahy s ďalšími krajinami Eldorie závisia od miery ich ochoty prijať luxtharských misionárov a politický vplyv. Niektoré štáty umožňujú prítomnosť chrámov a rádu výmenou za ochranu alebo obchod. Iné krajiny sa snažia vplyv Luxtharie obmedziť a chránia vlastné náboženstvá a tradície.
Všeobecne platí, že Luxtharia sa usiluje o dlhodobú expanziu viery. V mierových časoch používa obchod, diplomaciu a misie. V časoch napätia sa neštíti ani vojenského zásahu, ak to považuje za súčasť svätej povinnosti rozšíriť svetlo alebo potrestať herézu.
Mythology & Lore
Podľa luxtharskej mythologie na začiatku nebol ani deň ani noc, len nejasné šero nazývané prvotný súmrak. Uprostred tohto bezfarebného sveta sa vraj prebudilo vedomie, ktoré samo seba pomenovalo Lux, prvé svetlo. Keď Lux otvoril oči, prvý raz sa rozsvietila žiara, ktorá rozdelila šero na svetlo a tieň. V tejto chvíli podľa viery vznikol čas, smerovanie a možnosť voľby medzi poslušnosťou a vzdorom.
Z tieňa, ktorý ustúpil pred novým svetlom, sa vraj zrodil Veľký Tieň, bezmená vôľa odporu a skazy. Mytologia ho nepopisuje ako konkrétneho boha, skôr ako spoločný koreň všetkého, čo sa vzpiera Luxovi. Veľký Tieň sa pokúsil pohltiť nové svetlo a zvrátiť stvorenie späť do chaosu. Začal sa prvý boj, ktorý sa nikdy neskončil a jeho ozveny sú podľa kázní prítomné v každej vojne, v každom hriechu a v každom úpadku.
Keď sa Luxovo svetlo ukázalo silnejšie, vraj vytvorilo prvý pevný svet, aby malo kde zakotviť. Z najčistejších lúčov vyklíčili hory, rieky a lesy. Z iskier svetla, ktoré dopadli priamo do zeme, vznikli prvé ľudské duše. Tieto iskry vraj prijali svetlo dobrovoľne a nechali sa ním formovať. Z nich Lux utvoril ľudí, ktorí mali byť jeho národom, očami a rukami na svete. Tak vzniklo podľa mytologie ľudstvo ako jediné plnohodnotné deti svetla.
Nie všetky lúče však dopadli čisto. Niektoré vraj padli do miest, kde tieň ešte neustúpil. Tam sa svetlo aj tma zmiešali a vznikli znetvorené odlesky pravého stvorenia. Luxtharska mytológia tak vysvetľuje vznik iných rás. Elfovia sú opisovaní ako svetlu blízki, ale príliš pyšní a príliš viazaní na mágiu prírody. Trpaslíci sú považovaní za bytosti, ktoré sa upäli na kameň a kov a zabudli na pravé svetlo. Orkovia a ďalšie monštrá sú prezentovaní ako takmer čistý tieň, ktorý v sebe nesie len slabú, skrivenú iskru.
Keď svet rástol, Lux vraj posielal rôznych poslov do rôznych čias a krajín. Niektorí sa nechali viesť svetlom a stali sa svätcami, ktorí viedli ľudí k poriadku. Iní odmietli poslušnosť a stali sa tyranmi, šialenými magmi alebo zakladateľmi falošných kultov. Dominik je v tejto mytologii vykreslený ako posledný a najčistejší posol, ten ktorý ako prvý pochopil, že Lux nechce len osobnú zbožnosť, ale celý svet pretvorený podľa jeho vôle. Zjavenie Dominika je vrcholom dejín viery a všetko pred ním je považované za prípravu a blúdenie.
Mytológia opisuje množstvo menších zázrakov, ktoré majú potvrdzovať Luxovu vôľu. Hovorí sa o mestách, kde vraj plamene svätých hraníc nepopálili nevinné deti, o armádach, ktoré sa rozpadli pri pohľade na žiaru nad chrámom, alebo o magoch, ktorým po výsluchu pred inkvizíciou zčernela krv a rozpadli sa na prach. Takéto príbehy sú kázané ako dôkaz, že Lux zasahuje do sveta vždy, keď ide o čistotu viery a o boj proti tieňu.
V závere mytológie stojí proroctvo o Veľkej očiste. Podľa neho príde čas, keď svetlo zosilnie natoľko, že už nebude potrebovať nič cudzorodé. V ten deň sa všetky iskry vrátia k svojmu zdroju. Ľudské duše, ktoré ostali verné, majú žiariť v novom svete bez tieňa. Všetko, čo patrilo k iným rasám, k neovládanej magii a k starým bohom, má byť spálené bez stopy. Kázne tvrdia, že každý rozsudok, každý inkvizičný proces a každá vojna vedená v mene Luxa je krok k tomuto konečnému prepisu sveta.
Priesthood
Kňazi sú vždy plešatý aby na nich svetlo žiarilo čo najlepšie.
Majú biele rúcha so zlatým poťahom.
Comments